Hydrocefalus (ľudovo „vodnatieľka mozgu“) je stav, pri ktorom dochádza k nahromadeniu mozgovomiechového moku (likvoru) v dutinách mozgu – tzv. komorách. Nadbytočný mok spôsobuje zvýšenie tlaku v lebke, čo môže viesť k poškodeniu mozgového tkaniva.

Hydrocefalus môže postihnúť novorodencov, deti aj dospelých.

Typy hydrocefalu:

• Vrodený hydrocefalus – vzniká už počas vývoja plodu, napr. v dôsledku vývojových porúch.
• Získaný hydrocefalus – vzniká po úrazoch, nádoroch, zápaloch mozgu alebo krvácaní.
• Normotenzný hydrocefalus (NPH) – špecifická forma u starších dospelých, pri ktorej nie je výrazne zvýšený tlak, no dochádza k poruchám chôdze, pamäti a močovej inkontinencii.

Podľa priechodnosti likvorových ciest rozlišujeme hydrocefalus:

• Obštrukčný – v mozgu je prítomná štrukturálna prekážka (nádor, aneuryzma, vrodená nepriechodnosť likvorových ciest), ktorá bráni cirkulácii mozgomiechového moku
• Komunikujúci – likvorové cesty sú priechodné, ale mozgomiechový mok sa nedostatočne vstrebáva alebo nadmerne tvorí, najčastejšie po prekonaní zápalového ochorenia mozgu alebo po krvácaní

Príznaky hydrocefalu:

U dojčiat:

Zväčšený obvod hlavy

Vydutá fontanela (mäkké miesto na temene)

Zvracanie, podráždenosť

Spomalený vývoj

U starších detí:

Bolesti hlavy

Nevoľnosť, poruchy zraku

Zmeny správania, ťažkosti v škole

U dospelých:

Bolesti hlavy, zhoršenie rovnováhy

Poruchy chôdze (šúchanie nôh, neistota)

Zábudlivosť, poruchy koncentrácie

Inkontinencia moču

Spavosť, zhoršenie vedomia

Diagnostika:

CT alebo MRI mozgu – ukáže rozšírené mozgové komory a nahromadenie likvoru.

Lumbálna punkcia – odber a vyšetrenie mozgomiechového moku, prípadne skúšobné zníženie tlaku (tap-test).

Neuropsychologické testy – hlavne pri podozrení na normotenzný hydrocefalus u starších osôb.

Liečba hydrocefalu:

V prípade obštrukčného hydrocefalu je dôležité odstrániť prekážku (nádor, opuchnuté mozgové tkanivo), ktoré spôsobilo obštrukciu likvorových ciest.

V prípade, že toto nie je možné zrealizovať, alebo ide o komunikujúci hydrocefalus, riešením je implantácia tzv. shuntu (skratového drenážneho systému), kedy sa do mozgovej komory (zriedkavejšie do chrbticového kanála) zavedie tenká hadička (shunt), ktorá odvádza prebytočný mok do inej časti tela – zvyčajne do brušnej dutiny (ventrikuloperitoneálny shunt) alebo do srdca (ventrikuloatriálny shunt).

Operácia sa vykonáva v celkovej anestézii.

Shunt má ventil, ktorý reguluje množstvo odvádzaného moku. Preto je potrebné ho pravidelne kontrolovať: Kontrola a nastavenie funkčnosti drenážneho systému spočíva v pravidelných CT a röntgenových vyšetreniach. Ventil drenážneho systému sa neinvazívne nastavuje pomocou magnetu, ktorý sa prikladá za ucho, prípadne môže byť potrebná manuálna manipulácia s ventilom. 

 Pooperačná a dlhodobá starostlivosť:

Kontroly u neurochirurga a neurológa

Rehabilitácia a psychologická podpora, najmä pri dlhodobých ťažkostiach

U detí sledovanie vývoja – pohybového aj mentálneho

Možné komplikácie:

Upchatie alebo infekcia shuntu

Nedostatočné alebo nadmerné odvádzanie moku a s tým súvisiaca zmena vnútrolebečného tlaku

Opätovné zhoršenie neurologických príznakov

Kedy vyhľadať lekára:

Zvracanie, bolesti hlavy, ospalosť

Zmeny v správaní, záchvaty

Zhoršenie chôdze, strata vedomia

Horúčka alebo začervenanie v okolí shuntu

Hydrocefalus je liečiteľný stav, no vyžaduje dlhodobé sledovanie a spoluprácu s odborníkmi. Včasná diagnostika a správna liečba výrazne zvyšujú šance na kvalitný život.