Čo je mozgová aneuryzma?

Mozgová aneuryzma je vakovité vydutie (rozšírenie) na stene mozgovej cievy. Vzniká oslabením cievnej steny, ktoré môže viesť k jej prasknutiu. Prasknutá aneuryzma spôsobuje krvácanie do mozgu – tzv. subarachnoidálne krvácanie – ktoré je život ohrozujúcim stavom.

Aké sú príznaky?

Neporušená aneuryzma často nespôsobuje žiadne ťažkosti a môže byť objavená náhodne pri vyšetrení mozgu z iných dôvodov.

Ak však dôjde k jej prasknutiu, typickými príznakmi sú:

• náhla, veľmi silná bolesť hlavy („najhoršia bolesť v živote“),

• nevoľnosť a vracanie,

• stuhnutie šije,

• poruchy videnia alebo vedomia,

• záchvaty alebo ochrnutie.

Ako sa aneuryzma diagnostikuje?

Na potvrdenie prítomnosti aneuryzmy sa používajú zobrazovacie metódy ako:

• CT mozgu,

• CT angiografia (CTA),

• MR angiografia (MRA),

• klasická digitálna subtrakčná angiografia (DSA).

Aké sú možnosti liečby?

Liečba závisí od veľkosti, umiestnenia a stavu aneuryzmy (či už praskla alebo nie). Cieľom je zabrániť jej prasknutiu alebo opakovanému krvácaniu.

Základné možnosti liečby sú:

• Mikrochirurgické ošetrenie (tzv. klipovanie) – aneuryzma sa chirurgicky uzavrie malým klipom.

• Endovaskulárna liečba (napr. zavedenie coilov alebo stentov cez cievy) – minimálne invazívna metóda, ktorá uzatvára aneuryzmu zvnútra.

Kedy je potrebné aneuryzmu liečiť?

Nie všetky aneuryzmy si vyžadujú okamžitú liečbu. Pri malých, náhodne objavených aneuryzmách sa niekedy zvolí len pravidelné sledovanie. O liečbe rozhoduje tím špecialistov na základe individuálneho rizika prasknutia a celkového zdravotného stavu pacienta.

Prevencia a rizikové faktory

Riziko vzniku aneuryzmy zvyšujú:

• fajčenie,

• vysoký krvný tlak,

• nadmerné užívanie alkoholu,

• genetické faktory a niektoré ochorenia spojivového tkaniva.

Zdravý životný štýl, kontrola krvného tlaku a nefajčenie sú kľúčové pre prevenciu vzniku a rastu aneuryziem.

Čo je AVM?

Arteriovenózna malformácia (AVM) je vrodená porucha, pri ktorej dochádza k abnormálnemu spojeniu medzi tepnami a žilami v mozgu. Normálne prechádza krv z tepien cez jemnú sieť kapilár, kde odovzdáva kyslík a živiny tkanivám, a potom odteká cez žily. Pri AVM však kapiláry chýbajú a krv prechádza priamo z tepien do žíl, čo vytvára vysokotlakový systém, ktorý môže ohroziť okolité mozgové tkanivo krvácaním.

Aké sú príznaky?

Príznaky závisia od veľkosti a lokalizácie AVM a môžu zahŕňať:

• Bolesti hlavy (niekedy podobné migréne)

• Záchvaty (epileptické prejavy)

• Poruchy zraku, reči alebo pohybu

• Slabosť alebo necitlivosť na končatinách

• Náhle neurologické zhoršenie pri krvácaní (mozgová príhoda)

U niektorých pacientov sa AVM zistí náhodne, bez prítomnosti symptómov, napríklad pri CT/MR vyšetrení mozgu z iného dôvodu.

Aké je riziko?

Najväčším rizikom AVM je krvácanie do mozgu (hemorágia), ktoré môže spôsobiť trvalé neurologické poškodenie alebo aj ohroziť život. Ročné riziko krvácania sa odhaduje na približne 2–4 %.

Ako sa AVM diagnostikuje?

Diagnostika zahŕňa:

• CT alebo MRI angiografia mozgu

• DSA mozgu – zobrazovacia metóda, ktorá detailne ukáže cievne štruktúry

Možnosti liečby

Liečba sa volí individuálne podľa veľkosti, umiestnenia AVM a zdravotného stavu pacienta:

• Neurochirurgická operácia – úplné odstránenie AVM

• Endovaskulárna liečba (embolizácia) – „upchatie“ AVM pomocou mikrokatétrov a špeciálnych materiálov

• Stereotaktická rádiochirurgia – zameraná dávka žiarenia na AVM, ktorá vedie k jej uzatvoreniu v priebehu 1–3 rokov

Niekedy sa lekári rozhodnú len pre sledovanie, najmä ak je riziko liečby vyššie než riziko krvácania, prípadne sa kombinujú viaceré možnosti liečby.

Záver

AVM je vážna, no často liečiteľná diagnóza. Včasná diagnostika a správne zvolený postup liečby výrazne znižujú riziko komplikácií. Na našej neurochirurgickej klinike ponúkame komplexnú starostlivosť a individuálny prístup ku každému pacientovi.

Čo je kavernóm?

Kavernóm (alebo kavernózny hemangióm) je nezhubný (benígny) cievny útvar v mozgu, ktorý sa skladá z nepravidelne usporiadaných, rozšírených ciev. Kavernómy môžu byť prítomné od narodenia (vrodené), no niekedy sa objavia aj neskôr v živote.

Príznaky

Niektoré kavernómy nespôsobujú žiadne ťažkosti a sú zistené náhodne pri MR vyšetrení mozgu z iného dôvodu. Iné môžu spôsobovať rôzne neurologické príznaky, v závislosti od ich veľkosti a umiestnenia v mozgu. Medzi najčastejšie patria:

• bolesti hlavy,

• epileptické záchvaty,

• poruchy zraku alebo reči,

• slabosť alebo necitlivosť končatín,

Riziká

Najväčším rizikom kavernómu je krvácanie do mozgu (hemorágia). Pri krvácaní môže dôjsť k náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu v závislosti od lokalizácie kavernómu – napríklad k strate vedomia, ochrnutiu alebo vzniku epileptických záchvatov. Riziko opakovaného krvácania je vyššie, ak už kavernóm v minulosti krvácal.

Diagnostika

Kavernómy sa najčastejšie diagnostikujú pomocou magnetickej rezonancie (MRI), ktorá dokáže veľmi presne zobraziť cievnu štruktúru aj prípadné známky starších krvácaní. V niektorých prípadoch sa dopĺňajú aj ďalšie zobrazovacie metódy.

Liečba

Liečba závisí od viacerých faktorov – veľkosti kavernómu, jeho umiestnenia, výskytu príznakov a rizika krvácania. Možnosti liečby zahŕňajú:

• Observácia (konzervatívny prístup) – pri menších, nekrvácajúcich kavernómoch bez príznakov.

• Chirurgické odstránenie – odporúča sa pri kavernómoch, ktoré krvácali alebo spôsobujú závažné príznaky, a sú na chirurgicky prístupnom mieste v mozgu.

• Rádiochirurgia (napr. gama nôž) – v niektorých prípadoch, najmä pri hlboko uložených kavernómoch, ktoré nie je možné bezpečne operovať.

Prognóza

Prognóza je vo väčšine prípadov priaznivá, najmä ak je kavernóm správne sledovaný alebo úspešne odstránený. Pravidelné kontroly a spolupráca s neurológom alebo neurochirurgom sú kľúčové pre dlhodobé sledovanie a riešenie prípadných komplikácií.