×

Ďalšie diagnózy

Viac informácií

Zápalové ochorenia mozgu sú stavy, pri ktorých dochádza k zápalu mozgového tkaniva (encefalitída), mozgových blán (meningitída) alebo kombinácii oboch (meningoencefalitída). Tieto ochorenia môžu byť veľmi závažné a vyžadujú rýchlu diagnostiku a liečbu.

Pôvodcom bývajú vírusy, baktérie, menej často plesne alebo autoimunitné procesy.

Najčastejšie typy:

1. Vírusová encefalitída

Najčastejšie vírusy: herpes simplex, enterovírusy, kliešťová encefalitída, západonílsky vírus.

Môžu postihnúť každého, ale vážnejšie prebiehajú u starších osôb a detí.

2. Bakteriálna meningitída

Najčastejšie baktérie: Streptococcus pneumoniae, Neisseria meningitidis, Haemophilus influenzae.

Nástup býva prudký a stav život ohrozujúci – vyžaduje urgentnú liečbu antibiotikami.

3. Autoimunitná encefalitída

Vzniká, keď imunitný systém omylom napáda mozgové tkanivo.

Niekedy je spojená s nádorom (napr. vaječníka – tzv. paraneoplastický syndróm).

Príznaky zápalových ochorení mozgu:

Horúčka

Bolesti hlavy

Zvracanie

Poruchy vedomia, spavosť alebo kóma

Záchvaty (epileptické)

Stuhnutie šije

Zmeny správania, halucinácie

Poruchy reči alebo hybnosti

Diagnostika:

CT alebo MRI mozgu – ukazuje opuch, zápalové zmeny alebo komplikácie (napr. absces).

Lumbálna punkcia – odber mozgovomiechového moku na zistenie infekcie.

Laboratórne testy – krvné a likvorové vyšetrenia, PCR na vírusy, kultivácie, protilátky.

EEG – pri záchvatoch alebo poruchách vedomia.

Liečba:

Vírusové encefalitídy:

-Antivirotiká – napr. acyklovir pri herpesovej encefalitíde.

-Podporná liečba – infúzie, lieky proti opuchu mozgu, antiepileptiká.

Bakteriálne meningitídy:

-Ihneď podané antibiotiká (v nemocnici, často aj ešte pred potvrdením diagnózy).

-V niektorých prípadoch je potrebné chirurgické riešenie komplikácií – napr. odstránenie abscesu, zavedenie drénu pri hromadení hnisu (viď nižšie).

Autoimunitné encefalitídy:

-Imunosupresíva alebo plazmaferéza, niekedy odstránenie súvisiaceho nádoru.

Komplikácie:

Mozgový absces (viď nižšie)

Zvýšený vnútrolebečný tlak alebo pozápalový hydrocefalus (viď sekciu “Hydrocefalus”)

Trvalé neurologické poškodenie (napr. epilepsia, poruchy reči, pohybu)

Kóma, smrť

Úloha neurochirurgie:

Neurochirurgická intervencia je potrebná najmä pri komplikáciách, ako sú:

-Mozgové abscesy – chirurgické vypustenie alebo odstránenie hnisavého ložiska.

-Hydrocefalus po meningitíde – zavedenie shuntu alebo vonkajšej drenáže.

-Subdurálne empyémy – vyčistenie zápalového ložiska medzi mozgom a blanami.

-Biopsia mozgového tkaniva, ak je potrebné potvrdiť diagnózu.

Prevencia:

Očkovanie – napr. proti meningokokom, pneumokokom, hemofilom alebo kliešťovej encefalitíde.

Včasná liečba infekcií (ušných, zubných, dýchacích).

Ochrana pred kliešťami v prírode.

Zápalové ochorenia mozgu sú vážne, no v mnohých prípadoch liečiteľné, ak sa zachytia včas. Pri akomkoľvek podozrení (náhla horúčka, zmätenosť, stuhnutá šija) treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc.

Mozgový absces je ohraničené ložisko hnisu v mozgovom tkanive, ktoré vzniká ako dôsledok infekcie. Ide o závažný, život ohrozujúci stav, ktorý vyžaduje rýchlu liečbu, často chirurgickú.

Ako vzniká absces v mozgu?

Infekcia sa môže do mozgu dostať niekoľkými spôsobmi:

-Z iného ložiska v tele – napr. pri infekcii dutín, stredného ucha, zubov, pľúc alebo srdca.

-Hematogénne (krvou) – pri septických stavoch, najmä pri oslabení imunity.

-Po úraze hlavy alebo neurochirurgickom zákroku – ako pooperačná komplikácia.

-Pri šírení infekcie z okolitého priestoru – napr. zo subdurálneho alebo epidurálneho priestoru.

Príznaky mozgového abscesu:

Príznaky sa zvyčajne vyvíjajú postupne, ale môžu sa náhle zhoršiť:

Bolesť hlavy – často jednostranná, zhoršujúca sa

Horúčka a zimnica

Poruchy vedomia, spavosť, zmätenosť

Zvracanie

Poruchy reči, pohybu alebo zraku

Epileptické záchvaty

Diagnostika:

MRI alebo CT mozgu – zobrazí ložisko s opuchom a prstencom, ktorý je typický pre absces.

Laboratórne testy – zápalové parametre v krvi, hemokultúry.

Lumbálna punkcia sa vykonáva opatrne alebo vôbec, pretože pri zvýšenom vnútrolebečnom tlaku hrozí riziko herniácie mozgu.

Neurochirurgický odber hnisu z abscesu slúži aj na identifikáciu pôvodcu infekcie (kultivácia a citlivosť na antibiotiká).

Liečba mozgového abscesu:

1. Antibiotická liečba

Podáva sa intravenózne (do žily), často dlhodobo (4–8 týždňov).

Typ antibiotika závisí od pôvodcu infekcie a výsledkov kultivácie.

2. Chirurgická liečba

Neurochirurgický zásah je potrebný v týchto prípadoch:

Veľký absces (zvyčajne nad 2,5 cm)

Zhoršovanie neurologického stavu

Absces v prístupnej oblasti

Nedostatočná odpoveď na antibiotiká

Možnosti chirurgického zákroku:

  • Aspirácia (punkcia) abscesu cez malý otvor v lebke (trepanácia) – hnis sa odsaje a môže sa zaviesť drenáž. Výhodou je menšia invazivita.

  • Otvorená kraniotómia a kompletné odstránenie abscesu – používa sa pri opakovaných alebo veľmi hlbokých abscesoch, pri komplikáciách alebo ak je potrebné odstrániť aj okolitý nekrotický tkanivový prstenec.

Komplikácie:

Opuch mozgu a herniácia (pretlačenie štruktúr) – život ohrozujúci stav

Hydrocefalus – zablokovanie odtoku mozgomiechového moku

Šírenie infekcie do mozgových obalov (meningitída)

Záchvaty a trvalé neurologické poškodenie

Prognóza:

Pri včasnej liečbe je šanca na úplné uzdravenie vysoká, najmä u mladších a zdravších pacientov.

Prognóza sa zhoršuje pri neskoršej diagnóze, viacerých abscesoch alebo ak je prítomná porucha imunity.

Rehabilitácia môže byť potrebná pri následkoch ako slabosť končatín, poruchy reči alebo epilepsia.

Mozgový absces je stav, ktorý si vyžaduje tesnú spoluprácu infektológa, neurológa a neurochirurga. V našom zariadení ponúkame komplexnú diagnostiku, urgentné neurochirurgické zákroky aj následnú rehabilitačnú starostlivosť.

Vrodené vývojové chyby nervovej sústavy

Ide o skupinu porúch, ktoré vznikajú už počas vývoja plodu – najčastejšie v prvých týždňoch tehotenstva. Postihujú mozog, miechu, nervy alebo lebku a môžu mať rôznu závažnosť – od miernych funkčných obmedzení až po život ohrozujúce stavy.

Niektoré z týchto chýb sú zistené už prenatálne (počas tehotenstva), iné až po narodení dieťaťa alebo v detstve.

Najčastejšie typy vývojových chýb nervovej sústavy:

Meningokéla a myelomeningokéla (spina bifida) – vrodený defekt uzatvárania chrbticového kanála.

Meningokéla: vyklenuje sa iba mozgová blana.

Myelomeningokéla: vyklenuje sa aj miecha – býva spojená s poruchou hybnosti dolných končatín, inkontinenciou a hydrocefalom.

Encefalokéla – výduť mozgového tkaniva a blán cez defekt v lebke.

Môže sa vyskytnúť na čele, temene alebo záhlaví.

Prognóza závisí od veľkosti a obsahu výdute.

Hydrocefalus – nadbytok mozgomiechového moku v mozgových komorách, často spojený s inými vývojovými chybami.

Lieči sa chirurgicky pomocou shuntového systému alebo endoskopickej operácie (viac v samostatnej sekcii vyššie).

Arnold-Chiariho malformácia – vysunutie časti mozočka a mozgového kmeňa smerom do miechového kanála.

Môže byť spojená s myelomeningokélou a hydrocefalom.

Agenéza corpus callosum

Chýbanie alebo nedostatočný vývoj mosta medzi pravou a ľavou hemisférou mozgu.

Môže byť bezpríznaková, ale často sa objavujú poruchy učenia, reči alebo epilepsia.

Príčiny:

Genetické faktory

Nedostatok kyseliny listovej počas tehotenstva

Infekcie matky počas tehotenstva (napr. toxoplazmóza, rubeola)

Lieky alebo toxické látky

Metabolické poruchy

Vo väčšine prípadov ide o náhodné vývojové odchýlky, bez známej príčiny.

Diagnostika:

Prenatálna ultrazvuková diagnostika (najmä v 2. trimestri)

MRI alebo CT mozgu po narodení

Genetické vyšetrenia, ak je podozrenie na syndrómové ochorenie

Neurologické a neurochirurgické vyšetrenia

Liečba:

Liečba závisí od typu a závažnosti a typu vývojovej chyby:

-Rehabilitácia – fyzioterapia, ergoterapia, logopédia.
-Špeciálna pedagogická a psychologická starostlivosť.
-Podpora rodiny – vrátane sociálneho poradenstva a kontaktu s pacientskymi organizáciami.

-Chirurgická liečba :

1. Myelomeningokéla (ťažšia forma spina bifida)
Cieľ zákroku: uzavrieť otvor chrbtice, zakryť vyklenujúce sa miechové tkanivo a predísť infekcii.
Termín: ideálne do 48 hodín po narodení.
Postup: Neurochirurg chirurgicky uvoľní a zakryje miechu a blany. Často nasleduje aj implantácia shuntu kvôli súvisiacemu hydrocefalu.
Prognóza: závisí od výšky a rozsahu postihnutia miechy – niektoré deti môžu chodiť s pomocou ortéz, iné zostávajú odkázané na invalidný vozík.
 
2. Encefalokéla
Cieľ zákroku: odstrániť výduť mozgového tkaniva a uzavrieť defekt lebky.
Termín: zvyčajne v prvých týždňoch až mesiacoch života, podľa stavu dieťaťa.
Postup: Chirurgicky sa exciduje výduť a rekonštruuje sa lebka. Ak je súčasťou výdute funkčné mozgové tkanivo, môže byť operácia zložitejšia.
Prognóza: čím menšia encefalokéla a čím menej funkčného mozgového tkaniva je postihnuté, tým lepší je výsledok.
 
3. Hydrocefalus (vrátane spojeného s inými chybami)
Cieľ zákroku: odvádzať nadbytočný mozgomiechový mok z mozgu a znížiť vnútrolebečný tlak.
Postup: Shuntová operácia- zavedenie tenkej hadičky (shuntu) do mozgovej komory, ktorá odvádza mok do brušnej dutiny. (viď sekciu “Hydrocefalus)
Prognóza: u väčšiny pacientov sa dosiahne stabilizácia stavu. Shunt si však vyžaduje doživotné sledovanie a môže byť potrebná jeho výmena.
 
4. Arnold-Chiariho malformácia (najmä typ II)
Cieľ zákroku: uvoľniť tlak na mozgový kmeň a mozoček, zlepšiť odtok likvoru.
Termín: operácia sa vykonáva pri zhoršovaní neurologických príznakov alebo v kombinácii s myelomeningokélou.
Postup: tzv. dekompresia zadnej jamy – odstráni sa časť kosti v oblasti záhlavia a môže sa rozšíriť otvor v tvrdej mozgovici.
Prognóza: u väčšiny pacientov sa stav zlepší alebo stabilizuje; pri neskorom zákroku môže zostať trvalé poškodenie.

Prevenciia vzniku VVCH: Tehotným ženám sa odporúča užívať kyselinu listovú minimálne 3 mesiace pred počatím a počas prvého trimestra.

Život s vývojovou chybou:

Niektoré chyby sú kompatibilné s plnohodnotným životom (napr. ľahšie formy agenezie corpus callosum), iné vyžadujú dlhodobú starostlivosť a multidisciplinárny prístup.

Včasná diagnostika, kvalitná neurochirurgická starostlivosť a následná rehabilitácia sú kľúčom k čo najlepšiemu výsledku.

Starostlivosť o človeka so závažnou vývojovou chybou môže byť náročná, no existujú špecializované centrá a podporné organizácie, ktoré pomáhajú rodinám v tejto situácii.