Úrazy hlavy
Subdurálny hematóm je nahromadenie krvi medzi tvrdou mozgovou blanou (dura mater) a mozgovým tkanivom. Môže vzniknúť po úraze hlavy alebo ako dôsledok slabého krvácania z malých ciev v mozgu, najmä u starších ľudí alebo pacientov užívajúcich lieky na riedenie krvi.
Typy subdurálneho hematómu:
Akútny – vzniká náhle, najčastejšie po vážnom úraze. Ide o život ohrozujúci stav, ktorý si často vyžaduje urgentný chirurgický zákrok.
Subakútny – rozvíja sa v priebehu niekoľkých dní až týždňov po úraze.
Chronický – vzniká pomaly, zvyčajne po ľahšom úraze, ktorý si pacient nemusí ani pamätať. Je častejší u starších ľudí.
Príznaky:
Príznaky sa môžu líšiť podľa veľkosti hematómu a rýchlosti jeho rastu. Patrí medzi ne:
Bolesti hlavy
Nevoľnosť, zvracanie
Zmätenosť, ospalosť
Poruchy reči alebo zraku
Slabosť končatín, poruchy hybnosti
Strata vedomia
Diagnostika:
Subdurálny hematóm sa diagnostikuje pomocou zobrazovacích vyšetrení, najčastejšie CT (počítačová tomografia) hlavy, prípadne MRI (magnetická rezonancia).
Liečba:
Voľba liečby závisí od typu, veľkosti hematómu a celkového stavu pacienta.
Chirurgická liečba:
Princípom je odstránenie (evakuácia) hematómu cez
-malý otvor v lebke (trepanáciu, tzv. návrt)-najčastejšie pri chronických hematómoch
-veľký otvor v lebke (kraniotómia / kraniektómia)-pri akútnych hematómoch, kedy je často tiež potrebné dočasné odstránenie časti lebky za účelom dekompresie (uvoľnenia miesta) opuchnutého mozgového tkaniva.
Pri opakujúcich sa chronických subdurálnych hematómoch je indikovaná tzv. embolizácia strednej meningeálnej tepny (skr. EMMA), pri ktorej sa endovaskulárnym spôsobom uzavrie tepienka, ktorá býva najčastejším zdrojom tohto chronického hematómu.
Konzervatívna liečba:
Pri menších hematómoch bez vážnych príznakov. Pacient je pod dôsledným neurologickým dohľadom, s pravidelným zobrazovaním mozgu (CT).
Pooperačná starostlivosť a rekonvalescencia:
Po operácii je dôležité sledovanie na neurochirurgickom alebo neurologickom oddelení. Následná rehabilitácia pomáha obnoviť funkcie a predchádzať komplikáciám. Trvanie zotavenia závisí od rozsahu krvácania a celkového zdravotného stavu pacienta.
Epidurálny hematóm je krvácanie medzi vnútorným povrchom lebky a tvrdou mozgovou blanou (dura mater). Ide o urgentný, život ohrozujúci stav, ktorý vzniká najčastejšie po úraze hlavy, pri ktorom dôjde k prasknutiu ciev (zvyčajne tepny) v tejto oblasti.
Vzniká najčastejšie pri úraze hlavy – napríklad pri dopravnej nehode, páde, údere alebo športe. Hematóm sa môže vytvoriť veľmi rýchlo a spôsobuje tlak na mozog, čo môže viesť k poruche vedomia, poškodeniu mozgového tkaniva a bez liečby až k smrti.
Typický je tzv. “lucidný interval” – pacient môže byť po úraze krátko v poriadku, ale následne sa stav rýchlo zhorší.
Príznaky:
Strata vedomia po úraze, nasledovaná krátkym “prebratím” a opätovným zhoršením stavu
Prudká bolesť hlavy
Zmätenosť, ospalosť
Rozšírená zrenica na jednej strane
Ochrnutie končatín, najmä na opačnej strane tela
Zvracanie, epileptické záchvaty
Kóma
Diagnostika:
Základným vyšetrením je CT mozgu, ktoré veľmi rýchlo a spoľahlivo zobrazí lokalizáciu a veľkosť krvného výronu. Niekedy sa dopĺňajú aj ďalšie zobrazovacie metódy.
Liečba:
Liečba je chirurgická a urgentná. Princípom je otvorenie lebky a odstránenie krvnej zrazeniny a zastavenie krvácania. Tento výkon sa vykonáva čo najskôr po diagnostikovaní, aby sa predišlo trvalému poškodeniu mozgu.
Monitoring:
Po operácii je pacient monitorovaný na jednotke intenzívnej starostlivosti (JIS), kde sa sleduje mozgový tlak, stav vedomia a vitálne funkcie.
Prognóza:
Ak sa zákrok vykoná včas, prognóza býva veľmi dobrá – najmä u mladších a inak zdravých pacientov. Meškanie liečby však výrazne zvyšuje riziko trvalého poškodenia alebo smrti.
Pomliaždenie mozgu (mozgová kontúzia) je druh poranenia mozgu, pri ktorom dochádza k poškodeniu mozgového tkaniva v dôsledku priameho nárazu alebo prudkého otrasu hlavy. Ide o vážnejšie poranenie ako otras mozgu, pretože pri ňom vznikajú drobné krvácania a opuch v mozgu.
Najčastejšie vzniká pri dopravných nehodách, pádoch z výšky, športových úrazoch alebo úrazoch pri násilí. Mozog môže byť poškodený priamo v mieste nárazu (tzv. coup) alebo na opačnej strane v dôsledku spätného pohybu mozgu v lebke (tzv. contrecoup).
Príznaky:
Príznaky závisia od rozsahu poškodenia a môžu sa objaviť ihneď alebo postupne:
Bolesti hlavy
Zmätenosť, dezorientácia
Poruchy vedomia, strata vedomia
Nevoľnosť a zvracanie
Slabosť alebo ochrnutie končatín
Poruchy reči, zraku alebo rovnováhy
Kŕče (epileptické záchvaty)
Diagnostika:
Základným vyšetrením je CT hlavy, ktoré ukáže rozsah pomliaždenia, prítomnosť krvácania či opuchu. V niektorých prípadoch sa dopĺňa MRI mozgu, najmä ak sú príznaky vážnejšie alebo pretrvávajú.
Liečba:
Liečba závisí od závažnosti poranenia.
Konzervatívna liečba: V miernych prípadoch sa volí sledovanie pacienta v nemocnici, kontrola vedomia a neurologického stavu, podávanie liekov proti opuchu mozgu a bolesti a pravidelné CT kontroly na sledovanie vývoja stavu.
Chirurgická liečba:
Ak dôjde k výraznému opuchu mozgu, krvácaniu alebo zvýšenému vnútrolebečnému tlaku, môže byť potrebná operácia – napr. na odstránenie hematómu alebo na zníženie vnútrolebečného tlaku.
Poúrazová starostlivosť a rehabilitácia:
Po pomliaždení mozgu je dôležitá neurorehabilitácia, ktorá pomáha obnoviť poškodené funkcie – pohyb, reč, pamäť alebo koncentráciu. V závislosti od rozsahu poranenia môže zotavovanie trvať niekoľko týždňov až mesiacov.
Možné komplikácie:
Pretrvávajúce bolesti hlavy
Poruchy pamäti a koncentrácie
Zmeny správania alebo nálad
Epileptické záchvaty
Trvalé neurologické následky
Zlomenina lebky je prasknutie alebo narušenie celistvosti kostí lebky, ktoré vzniká najčastejšie v dôsledku priameho úrazu hlavy. Závažnosť zlomeniny závisí od jej rozsahu, lokalizácie a od toho, či sú poškodené aj mozgové štruktúry. Najčastejšie vznikajú po páde, dopravnej nehode, údere do hlavy alebo športovom úraze. U detí a starších osôb je riziko vyššie.
Typy zlomenín lebky:
-Lineárna (priamočiara) zlomenina: najčastejší typ, jednoduchá prasklina bez posunu kostí.
-Impresívna zlomenina: úlomok kosti je vtlačený do vnútra lebky, často vyžaduje chirurgickú liečbu.
-Otvorená zlomenina: koža a lebka sú prerazené, riziko infekcie je vysoké.
-Zlomeniny spodiny (bázy) lebky: môžu byť spojené s únikom mozgomiechového moku z nosa alebo ucha.
Príznaky:
Bolesti hlavy
Krvácanie z nosa, uší alebo úst
Výtok čírej tekutiny (mozgomieškový mok) z nosa alebo ucha
Modriny za uchom („Battleovo znamenie“) alebo okolo očí („mapy“ okolo očí)
Porucha vedomia, zmätenosť
Nevoľnosť, zvracanie
Kŕče, slabosť končatín
Poruchy sluchu, čuchu alebo zraku
Diagnostika:
Základom je CT vyšetrenie hlavy, ktoré rýchlo zobrazí zlomeniny aj možné komplikácie (krvácanie, opuch mozgu). V niektorých prípadoch sa dopĺňa MRI alebo neurologické vyšetrenie.
Liečba:
Závisí od typu a rozsahu zlomeniny:
Konzervatívna liečba:
V prípade jednoduchých zlomenín bez poškodenia mozgu alebo iných štruktúr. Zahŕňa pozorovanie, liečbu bolesti, kontrolu neurologického stavu a prevenciu infekcie.
Chirurgická liečba: Operácia spočíva v odstránení úlomkov, ošetrení mozgového tkaniva a uzavretí defektu.
Indikovaná pri:
Impresívnych zlomeninách
Otvorených zlomeninách s rizikom infekcie
Úniku mozgomiechového moku
Súčasnom krvácaní (hematóm)
Pokyny pre pacientov a ich blízkych:
Úloha rodiny a blízkych je po poranení mozgu kľúčová. Pacient môže mať dočasné alebo dlhodobé zmeny v správaní, pamäti či pohyblivosti. Trpezlivosť, porozumenie a pravidelná podpora výrazne pomáhajú pri rekonvalescencii.
Odporúčania pre príbuzných:
-Pozorne sledujte zdravotný stav pacienta. Ak si všimnete zhoršenie vedomia, silnú ospalosť, záchvat, zhoršenie reči alebo hybnosti – okamžite volajte záchrannú službu (155).
-Dodržiavajte pokyny lekára, najmä v súvislosti s liekmi, kontrolami a rehabilitáciou.
-Vytvorte doma bezpečné prostredie – zabráňte pádom, odstráňte nebezpečné predmety, zabezpečte dostatok svetla a pokoja.
-Komunikujte jednoducho a trpezlivo. Pacient môže mať problémy s porozumením alebo so sústredením.
-Podporujte pacienta psychicky. Časté sú výkyvy nálad, depresia alebo úzkosť – porozumenie a povzbudenie môžu veľmi pomôcť.
Odpočinok: Prvé dni po návrate domov sú kľúčové. Pacient by mal odpočívať, vyhýbať sa fyzickej aj psychickej záťaži.
Rehabilitácia: Dôležitou súčasťou zotavenia je cvičenie pod dohľadom odborníka – fyzioterapeuta, logopéda alebo ergoterapeuta.
Strava a hydratácia: Vyvážená strava a dostatok tekutín pomáhajú regenerácii organizmu.
Kontroly: Dochádzanie na pravidelné neurologické a neurochirurgické kontroly je nevyhnutné.
Zákaz alkoholu a fajčenia: Tieto návyky spomaľujú hojenie a zvyšujú riziko komplikácií.
Zákaz šoférovania: Až do povolenia ošetrujúcim lekárom nie je bezpečné viesť motorové vozidlo ani vykonávať činnosti vyžadujúce rýchle reakcie, pokiaľ to nepovolí ošetrujúci lekár.
Dôležitá je prevencia ďalších úrazov hlavy, najmä u detí a seniorov – napr. používanie prilby pri športe, úprava domácnosti proti pádom.
Kedy bezodkladne vyhľadať lekársku pomoc:
Náhle zhoršenie stavu vedomia: dezorientácia, strata vedomia
Prudká alebo silná bolesť hlavy
Opakované zvracanie
Slabosť alebo necitlivosť končatín
Porucha reči alebo zraku
Epileptický záchvat
Prudká bolesť hlavy, nové zmeny správania
Nový výtok z ucha alebo nosa
Horúčka (môže signalizovať infekciu)